Jdi na obsah Jdi na menu
 


Zmysly

6. 6. 2006
STUPEŇ HLUČNOSTI

Hlasitosť, alebo sila zvuku, sa meria v decibeloch. Šepot predstavuje asi 15 dB, tiché šepotanie zamestnanej triedy je asi 50 dB, rušná ulica s dopravným ruchom predstavuje okolo 90 dB. Hlučnosti, ktoré prevyšujú 100 dB, môžu byť pre naše ucho neprijateľné. Zvuky, ktoré sa pohybujú nad hranicou hlučnosti t. j. 140 dB, napríklad zvuk štartujúceho lietadla, sú pre naše ucho veľmi bolestivé a môžu vážne ohroziť bubienok.
Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Väčšinou dochádza k tomu, že sluchové kostičky sú menej pohyblivé a chvenie sa neprenáša do vnútorného ucha. Ušné infekcie môžu tiež poraniť ušný bubienok alebo ovplyvniť prácu kostičiek a časom viesť až k ohluchnutiu. Všetky ušné problémy musí vyšetriť odborný lekár čo najskôr.
Niektoré formy hluchoty sú zapríčinené poranením vnútorného ucha alebo nervu. Postupné stratenie sluchu môže byť dôsledkom permanentného styku ušných orgánov s hlukom, ako napríklad v hlučnej továrni alebo rýchlou zvukovou explóziou.
Každý z nás by si mal dávať pozor pri počúvaní rádia, ktorého permanentné pôsobenie hluku vedie k postupnému ohluchnutiu.

140 dB – hranica neprijateľnosti
130 dB – zvuk lietadla při štarte
120 dB – motor bežiaci naprázdno
110 dB – rocková kapela
100 dB – pneumatická vŕtačka
90 dB – cestný ruch
80 dB – vlak
70 dB – vysávač
50/60 dB – rušno v kancelárii, v dave
40 dB – rozhovor
20 dB – knihovňa
10 dB – ticho na dedine
0 dB –hranica počuteľnosti



HMAT

Zo všetkých našich zmyslov je hmat tím najlepšie vybaveným k chápaniu a poznávaniu vonkajšieho sveta. Prakticky – Hmat je viac než len obyčajný zmyslový orgán. ÚLOHA HMATU
Na rozdiel od ostatných zmyslov, ktoré sú vždy sústredené do jedného orgánu- uší, očí, nosu čí úst – orgány pre vnímanie hmatu sú rozmiestnené po celom tele. Zatiaľ, čo ostatné zmysly reagujú len na jeden typ podnetov, hmat je citlivý i na teplotu a bolesť. Hmat môžeme najlepšie chápať ako súhrn niekoľkých zmyslov, z ktorých niektoré majú zvláštne receptory a nervové zakončenia v koži, svaloch a všade inde. Tieto potom reagujú na množstvo podnetov a predávajú správy do mozgu.
Hmat nám mnoho umožňuje. Vďaka nemu cítime dotyk či náraz, bez pohľadu na danú vec môžeme odhadnúť tvar objektov a posúdiť ich hmotnosť, poznať, či je niečo tvrdé či mäkké, horúce, chladné, či to spôsobuje bolesť.Hmat tiež zaisťuje schopnosť vnímania polohy – to znamená, že aj keď sa nepozriete, viete, v akej polohe sa nachádza hocijaká časť nášho tela.

AKO HMAT FUNGUJE
Mnoho vedeckých výskumov už skúmalo, ako ľudský hmat funguje.
Keď bolo po prvýkrát objavené, že hmat je závislý na informáciách dodávaných rôznymi druhmi receptorov a nervových zakončení, prevládal názor, že každé z týchto nervových zakončení reaguje len na určitý presný podnet, napríklad bolesť, tlak, chlad alebo teplo. Tento názor sa však skôr či neskôr musel dostať do slepej uličky. Aj keď existujú určité nervové zakončenia, ktoré sú citlivé len na jeden druh stimulácie, boli objavené iné, ktoré boli schopné reagovať na viac než jeden typ podnetov, ktoré však neboli úplne rozdielne od ostatných.
Neskorší výskum ukázal, že každé nervové zakončenie kontroluje svoje vlastné „ vnemové pole “.



OKO

Väčšinu informácií o svete získavame prostredníctvom zraku. Vedci zistili, že 80% informácií alebo úplne všetko, čo si pamätáme sme videli.

Oko sa dá prirovnať k fotoaparátu. Predná časť oka plní funkciu šošovky podobne ako sklenná šošovka v prednej časti fotoaparátu. Šošovka je zakrivená priehľadná látka, ktorá pri priechode svetla láme lúče.
Tmavá časť uprostred oka sa nazýva zornica a riadi množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Jej funkcia sa dá prirovnať k funkcii clony, ktorá je uložená za šošovkami fotoaparátu – otvára sa a priviera podľa množstva svetla. Pozadie oka sa nazýva sietnica a predstavuje „ film “, na ktorý sa obraz sledovaného predmetu zobrazí.

AKO OKO PRACUJE
Oko je samozrejme zložitejšie ako fotoaparát. Fotoaparát iba zaznamenáva obraz na film, naopak ľudia a zvieratá môžu vnímať zmysel zobrazených informácií a závislosti toho meniť svoje chovanie.
Oko je pripojené zrakovým nervom k mozgu. Zrakový nerv je umiestnený v zadnej časti oka. Zobrazené informácie sa prenášajú zrakovým nervom do mozgu v podobe impulzov, ktoré mozog dekóduje. Každé oko vníma sledovaní predmety z troch rozdielneho uhlu a vysiela teda do mozgu rozdielne informácie. V skorom veku dieťaťa sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy zložiť dokopy, inak by človek videl dvojito. Vďaka zloženiu dvoch obrazov sa dajú sledované predmety vnímať priestorovo.
Vďaka spracovaniu impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácií. Pri prechode svetla šošovkou sa svetelné lúče lámu a rozkladajú a na sietnicu dopadne obraz hore nohami. Pretože je nepohodlné chodiť po hlave iba preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otáča.Mozog ale potrebuje určitý čas, aby sa naučil mozog otáčať, a tak malé deti vidia hore nohami.



CHUŤ A ČUCH

Chuť a čuch, zmysly, ktoré boli kedysi pre naše prežitie rovnako dôležité ako zrak a sluch, sú dnes mierne zanedbané a o mnoho menej vyvinuté ako u zvierat.
Od doby, kedy sa človek po prvýkrát vzpriamil a pozdvihol svoj nos hore, sú pre neho zmysly čuchu a chuti menej dôležité než pre ostatné zvieratá. Tieto najmenej vyvinuté ľudské zmysly slúžia dnes iba k výberu a ohodnotenia jedla a pitia.

CHEMICKÉ ZMYSLY
Chuť a čuch sú chemické zmysly, to znamená, že reagujú na prítomnosť chemických látok v okolí. Keď niečo ochutnávame, zaznamenávame vlastne prítomnosť určitých chemických zlúčenín v našich ústach. Keď čucháme nejakú vôňu, vnímame opäť chemické látky vo vzduchu v okolí.
Čistý vzduch je zložený zo zmesi plynov, ktoré sú bez zápachu – najviac je zastúpený dusík ( 78% ) a kyslík (21%), zostatok tvoria malé množstvá iných plynov. Vo vzduchu môže byť tiež vodná para (až 5%), ktorá je tiež bez zápachu. Ostatné látky prítomné vo vzduchu môžu byť zachytené naším čuchom. I veľmi malé množstvo tejto látky môže byť zachytené nosom, ktorý nám „povie“, či je blízko niečo dobrého na jedenie, alebo či sme náhodou nešliapli do niečoho veľmi menej príjemného.

ZAUJÍMAVOSTI
- V západnej Afrike rastie „zázračné“ ovocie, ktoré mení kyslé jedlá na sladké. Pravdepodobne obsahuje protein, ktorý pri styku s kyselinami ovplyvňuje dojem chuťových pohárikov.
- Sladká a slaná chuť sú si bližšie, ako sa zdá. Veľmi vysoká koncentrácia soli (tzv. prahová koncentrácia) vyvoláva dojem sladkej chuti.
- Dospelý človek má asi 9000 chuťových pohárikov, dieťa ich má ešte viac
- Látky, ktoré sa rýchlo odparujú, majú výrazný zápach, pretože uvoľňujú väčšie množstvo pachových čiastočiek, ktoré náš čuch registruje.
 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA